EVS Diary

More a Alpy - moja EDS v Slovinsku

Blíži sa koniec školského roku a tým pomaly aj koniec môjho EDS projektu. Slovinsko som zažil vo všetkých ročných obdobiach a dá sa povedať, že som si na tunajší spôsob života celkom zvykol. Žijem v malom mestečku medzi Ljubljanou a Záhrebom, v strede lesnatých kopcov v údolí popri rieke Sava. Mesto Sevnica je vcelku neznáme dokonca aj v takej malej krajine, akou je Slovinsko. Znamenité je však okrem dobrého vína aj tým, že je rodiskom prvej dámy Spojených Štátov Amerických, čo sa návštevník dozvie v každej lekárni či kaviarni kde mu ponúknu tortu Melánia.

Svoj projekt som tu začal s víziou toho, že si dám rok oddych od môjho kariérneho smerovania, nechám si veci uležať v hlave a rozmyslím si, ako chcem pokračovať. Po uplynulom roku môžem skonštatovat, že sa mi to čiastočne vydarilo a vrátila sa mi chuť do pokračovania v mojom odbore. Či už je to čerstvým vzduchom, prírodou či pomalým tempom malého mesta, alebo pocitom, že si moju prácu ľudia vážia.

V Sevnici pracujem v malom mládežníckom centre voľného času na inštitúte, ktorého meno voľne preložené znie Inštitút Dôvery. Naša činnosť je rôznorodá, dôvera je však základ každej činnosti. Ponúkame služby od terapií pre rodiny cez pomoc slabším sociálnym skupinám, do programov pre deti. Moja úloha je dva krát týždenne viesť aktivity mládežníckeho centra, integrovať sa do skupiny mladých a vplývať na pozitívny rozvoj ich osobnosti. Ostatné dni v týždni sú flexibilné, vypĺňam ich napr. jazykovými kurzami pre všetky vekové skupiny (angličtina, nemčina), hrami s deckami na ihrisku, učením sa o teórií sociálnej práce ako aj snímaním videí, k čomu sa ešte vrátim.

Začiatky môjho tunajšieho pôsobenia boli, ako obvykle, celkom vyzývavé. Tunajšiemu jazyku som síce čiastočne rozumel, avšak zďaleka nie na komunikačnej úrovni. Jazyky mam však rád, čo mi umožnilo (s intenzívnou podporou jazykového kurzu) si tunajšiu reč rýchlo osvojiť. Keď sa človek ocitne v komunikačnej núdzi, tak sa dokážu diať divy. Dôležitosť plynulej komunikácie mi deti dávali najavo každý utorok a štvrtok v centre – stačili malé chyby vo výslovnosti alebo iné nedorozumenia, a bolo po akomkoľvek pokuse o hlbší kontakt. Deti vedia byť kruté, chuti do práce mi to však neubralo.

Napriek viacerým otáznikom som sa tu udomácnil. Super kolegovia, férové podmienky, flexibilita, dobré ubytko a všetko, čo ku životnému komfortu patrí, mi v tom určite pomohli. EDSka v Slovinsku skutočne nie je novinkou ani raritou, čo je cítiteľné vo viacerých prípadoch. Organizácie sú medzi sebou dobre prepojené a ak aj chýbajú vedomosti o akýchsi detailoch, stačí zavolať do susedného mesta. O rozsahu EDS v Slovinsku som sa presvedčil aj na uvítacom tréningu, kde sa nás, nových EDSkárov zozbieralo okolo 50 – a to sme boli iba jeden z veľa uvítacích tréningov v tom roku. Veľa organizácií si uvedomuje rozvojový potenciál tohto programu, čo ponúka záujemcom o pobyt v Slovinsku široký výber rôznorodých projektov v odboroch sociálnej práce, školstva, agrikultúry, ekológie, grafického dizajnu, filmovej produkcie, eventovej organizácie, aktivizmu a mnoho ďalších.

Osobne však považujem za najväčší benefit tejto EDSkovej rozmanitosti jej potenciál v poväzovaní medzinárodnej komunity v Slovinsku. Zjednodušene: rýchlo si tu človek nájde priateľov EDSkárov. Ak sa práve nenachádzajú 5 kopcov za najbližšou železničnou zastávkou na farme v strede lesa, dá sa ich aj pohodlne navštevovať - Slovinsko je malé, avšak veľmi roztrúsené po regiónoch. Pár takých priateľstiev ktoré vznikli na opomenutých tréningoch (ktoré považujem za highlight môjho projektu), ma priviedli ku môjmu novému koníčku, ktorý naplno využívať aj pracovne; fotografia a videografia. Tieto činnosti som si natoľko obľúbil a trénoval, že som sa stal fotografom nielen pre inštitút, ale aj pre ostatné organizácie v Sevnici, ktoré si profesionála dovoliť nemôžu. Zároveň natáčam promo film o aktivitách inštitútu, ako aj viaceré videá so spoločných projektov v kooperácii s opomenutými EDSkármi.

Hranica medzi prácou a voľným časom je často rozmazaná, čo sa dá vnímať pozitívne, ale aj negatívne. V mojom prípade ide skôr o pozitívny dojem, práca ma baví. Flexibilita môjho programu mi umožňuje rozvíjať aktivity, ktoré mi sedia a venovať sa im s takým časovým rámcom, ktorý si určujem sám ohľadom na danú situáciu. Núdza o každú pracovnú silu je určite známa viacerým mimovládkam. To však na druhej strane znamená, že je každá investovaná hodina práce cenená viac, ako v sektoroch, kde je núdza nižšia - čo je pre mna celkom odmeňujuca skúsenosť.

Sú tu samozrejme aj viaceré negatíva. Osamelosť je jedným z nich, nie je to však nič nepredvídateľné, ak sa človek naučený na miliónové mestá ocitne v cudzine na dedine. Najčastejšie však počuť kritiku na organizácie samotné (nie v mojom prípade). Jedná sa často o nedostatok práce, neprimeranej práci pre EDSkárov alebo o nedostatočnom ubytovaní/ nákladov na život. Nedá sa však povedať, že by to boli problémy neriešiteľné. S takou podpornou sieťou, akú ponúka tento program, je možná výmena koordinátora, organizácie, mesta či krajiny v okamihu – vždy je možnosť sa na niekoho obrátiť, či už je to v rámci organizácie alebo partnerskej organizácie, národnej koordinačnej agentúry alebo vysielacej organizácie. V mojom prípade o to núdza nenastala, zo všetkých strán som však cítil podporu – čo vysoko oceňujem. Často mávam pocit, aká škoda je, že sa podobnými podpornými mechanizmami nemôžu pochváliť iné zamestnania či programy. To je však na iný blog.

Pár slov o krajine samotnej: Nikdy predtým som nezažil ten pocit, že sa autom dostanem z hlavného mesta za hodinu jedným smerom do Álp, za hodinu druhým smerom ku moru, tretím smerom na panónsku nižinu a štvrtým smerom do husto lesnatých kopcov. Slovinsko svojou topografiou a biodiverzitou ozaj vyniká a vždy má čo ponúknuť. Fanúšik veľkomiest si tu síce na svoje nepríde, Ljubljana je však krásna dedinka s veľkou pešou zónou v centre a zďaleka nie je jediným krásnym mestom v krajine. Čo sa týka obyvateľstva, je nám kultúrne celkom blízko, čo môže byť výhodou či nevýhodou, záležiac na uhle pohľadu. Nájde sa tu však veľa aktívnych entuziastov zo všetkých možných oborov a čo sa týka kultúry to tu celkom žije. V mojom regióne síce trochu menej, ale to je skôr výnimka. (Poznámka pre potencionálnych záujemcov: Mesto Škofja Loka ma v mojej skúsenosti najlepšie zorganizovanú EDSku s ôsmimi ľuďmi, super koordinátormi, zaujímavými aktivitami atd.)

Môj pobyt v Slovinsku hodnotím ako obohacujúci z viacerých hľadísk: osobnostného, lebo som tu pridobil skúsenosti z viacerých rozličných oborov, spoznal veľa ľudí, kultúru, jazyk; pracovného, lebo som tu zažil vrchol zamestnaneckého blahobytu, flexibility a ocenenosti; kariérneho, lebo som mal čas a priestor rozmýšľať o svojej budúcnosti, či už v mojom obore, či iných. EDS pobyt by som odporučil každému človeku, ktorý je dostatočne otvorený novým skúsenostiam a hľadá buď uplatnenie v danom obore, alebo ako ja, si chce rozšíriť spektrum poznatkov v iných oboroch. Čo sa týka krajiny, je v podstate jedno kam sa človek vyberie, všade je možné nájsť si uplatnenie. Ak však človek vyhľadáva v neďalekom okolí prírodu, more, Alpy a nádherné výhľady, je to všetko dostupné práve tu, v tejto malej veľkej krajine na hranici Schengenského priestoru.

Text: Jakub Áč/ EDS dobrovoľník v Slovinsku
Foto: Jakub Áč

 Dobrovoľnícky program Európske zbory solidarity je financovný z finančných prostriedkov Európskej Únie v rámci programu Erazmus +

späť na zoznam