Prejsť na obsah
Denník dobrovoľníka

9 mesiac dobrovoľníctva

Už je to 9 mesiacov odkedy som začal s prácou dobrovoľníka. Musím uznať že ten čas popri dobrovoľníctve beží naozaj rýchlo. Napriek tomu že, sa moje pracovné tempo za posledné dva mesiace výrazne spomalilo, v dôsledku lockdownu a opatreniam ktoré sa zaviedli, stále sa cítim byť šťastný a odhodlaný napredovať v osobnom aj pracovnom živote. S príchodom nového roka som pocítil potrebu meniť svoj život k lepšiemu ako napríklad v životospráve alebo vo vytváraní a zlepšovaní správnych každodenných návykoch. Tento motor, alebo takzvaná vnútorná sila sa u mňa zjavila nečakane. Vďaka dobrovoľníctvu som sa postavil na nohy. V minulom blogu, ktorý som napísal minulý rok v júli, som spomenul že mi dobrovoľníctvo pomohlo nájsť určitú rovnováhu. Avšak to bol len začiatok mojej vnútornej premeny, ktorá má dlhodobý, pomalý a v mojom vnímaní aj rozsiahly vplyv. Sám som z toho prekvapený. Myslím si že za to môže zvýšená miera šťastia za posledné mesiace. Hlavne vďaka tomu, že ma dobrovoľníctvo baví. Musím ale uznať, že toto obdobie lockdownu je miestami skutočne náročné. Niekedy mávam negatívne pocity z uzatvoreného priestoru mojej izby, avšak snažím sa vždy zlepšiť si náladu cvičením, prechádzkou do prírody alebo bicyklovaním. Aj keď sa aktuálna situácia vo svete zhoršila, neprestávam veriť v lepšiu budúcnosť.

To, že kvôli opatreniam nemôžem robiť z kancelárie a v teréne, ma na jednej strane mrzí kvôli nižšej aktivite a možnosti naučiť sa niečo nové, avšak zároveň som rád, že nemusím vystavovať seba a svojich blízkych riziku ochorenia. Popritom aspoň môžem pomáhať s vypracovaním dokumentov, prípravou vlastného workshopu, písaním tohto blogu a zúčastňovať sa online meetingov. Zostávajú mi posledné 3 a pol mesiaca v tomto projekte, a ja dúfam, že ho ukončím úspešne a že sa v máji aspoň čiastočne uvoľnia opatrenia, pretože v tento posledný mesiac dobrovoľníckeho projektu by sme radi zorganizovali eventy s environmentálnymi aktivitami a dali možnosť zapojiť sa ďalším dobrovoľníkom.

Myslím si, že samotná pandémia zvýšila záujem ľudí o životné prostredie a prírodu. Už len taká prechádzka v lese má liečebný účinok, obzvlášť v tomto období, ale či ľudstvo prejaví dostatočnú vôľu na to aby sme stihli zvrátiť klimatickú krízu, ktorá predstavuje jednu z najväčších súčasných výziev už v aj tak krátkom čase ktorý nám zostal, je otázne. Ale odpoveď príde o niekoľko rokov. Podľa môjho názoru táto kríza a ďalšie krízy, ktoré pravdepodobne ešte v budúcnosti prídu, by mali byť považované za zrkadlo spoločnosti. Mali by sme si uvedomiť, že niektoré veci, ktoré sme predtým považovali za normálne, také samozrejmé nemusia byť. Jedná sa napríklad o dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti a sociálny systém, ktorý funguje pre bežných ľudí alebo naše sociálne kontakty a väzby.

Text/ foto: Juraj Groch

Juraj je dobrovoľník BDC v projekte Chráňme krajinu Dunaja v rámci programu Európske zbory solidarity. Projekt bol podporený z projektu EÚ Európsky zbor solidarity.

Spať na hlavnú navigáciu
Súbory cookie & Ochrana osobných údajov

Táto webová stránka používa cookies, aby vám mohla poskytnúť tie najlepšie možné služby. Používaním tohto webu súhlasíte s používaním cookies. Podrobné informácie nájdete v našich zásadách ochrany osobných údajov.