EVS Diary

Čas letí, keď robíte veci, ktoré vás bavia

Druhý, októbrový mesiac mojej EDS v Aténach je za mnou. Skutočne nepreháňam, ak poviem, že ani netuším, ako rýchlo ubehol.

Okrem pokračovania v „mojom“ projekte prípravou ďalších podkladov pre kvalitatívny výskum, ktorý, verím, čoskoro spustíme, som sa dobrovoľne a dobrovoľnícky nechala „namočiť“ aj do iných aktivít a projektov mojej domovskej organizácie. Jedným z výstupov, ktorý mi bol zverený, bol draft kapitoly o kultúrnych a iných aspektoch, ktoré by mali učitelia zohľadniť pri výučbe a práci s triedou, ktorej žiakmi sú aj deti so statusom utečenca. Kapitola bude súčasťou príručky pre učiteľov v rámci projektu Teachers4Refugees.

V októbri sa opäť odštartovali After School hodiny v rámci programu Open Schools. Program Open Schools  je iniciatívou mesta Atény a funguje od roku 2015. Cieľom je využiť priestory škôl aj po vyučovaní a poskytnúť tak priestor pre deti, mládež, aj dospelých tráviť voľný čas účasťou na náučných, športových a zábavných aktivitách. Tieto aktivity spravidla realizujú mimovládne organizácie a niektoré z nich pôsobia v oblasti migrácie.

CIVIS PLUS v súčasnosti realizuje dvakrát týždenne výučbu gréckeho jazyka súbežne pre skupinu detí a skupinu dospelých v trvaní dve hodiny. Úroveň gréčtiny účastníkov je rôzna, a tak si hodiny okrem spoločných aktivít vyžadujú aj individuálny prístup. V rámci dobrovoľníctva som sa okrem výpomoci pri úvodnej registrácii a potrebnej logistike a asistencii pri hodinách (vrátane babysittingu drobcov, ktorých mamy nemali u koho nechať a ktorí sú ešte príliš malí, aby sa hodín zúčastňovali) vďaka alebo napriek mojej základnej gréčtine „dopracovala“ aj k asistencii pri výučbe, a to individuálnymi konzultáciami (abeceda, slovná zásoba, časovanie základných slovies).

Niežeby som sa pri množstve aktivít v mojej domovskej organizácii nudila, ale keďže chcem udržať svoju EDS v móde neustálej výzvy, „pobytu“ v neznámom a novom, a mimo mojej štandardnej a komfortnej zóny, od konca októbra dobrovoľníčim aj pre mimovládnu organizáciu Zaatar, ktorej hlavné projekty a činnosť sa sústreďujú na mieste, resp. v budove, ktorá nesie názov Orange House. Základom môjho dobrovoľníctva sú prakticky smeny v Orange House, kde v závislosti od časového rozmedzia danej smeny vypomáham detským aj dospelým návštevníkom pri využívaní služieb (komunitný priestor, účasť na výučbe rôznych jazykov a iných organizovaných aktivitách a pod.), deťom taktiež v rámci možností vypomáham s domácimi úlohami, alebo sa spolu hráme, a zároveň tiež dohliadam na fungovanie rezidenčnej časti, kde sú ubytované ženy, resp. matky s deťmi.

Čo sa týka života ako takého, Atény ma na každom kroku a každý deň presviedčajú o tom, že sú mestom, ktoré nikdy nespí (ani keď sa o druhej ráno vraciam z nočnej smeny v Orange House), mestom, ktoré mi neustále nastavuje zrkadlo, a mestom, kde sa neustále niečo deje – organizovane, neorganizovane, plánovane, ad hoc, opakovane, s úspešným koncom, bez odozvy, s použitím násilia alebo, naopak, v duchu humanizmu...Či už ide o štátne sviatky, kedy vypláva na povrch patriotizmus, ale aj paradoxy (v podobe štátnych vlajok Grécka umiestnených všade, dokonca aj pri pulte so syrom v supermarkete, a tiež v podobe pouličných predavačov štátnych vlajok, ktorí sa evidentne do Grécka prisťahovali), kultúrne aktivity, politické udalosti, happeningy, štrajky zamestnancov metra, hladovky žiadateľov o medzinárodnú ochranu a tých, ktorí získali status azylantov, terénna výpomoc ľuďom bez domova a ľuďom klasifikovaným ako migranti, akcie anarchistov či iných skupín, ale aj každodenne a pravidelne sa opakujúce situácie ako žobrajúce deti, ľudia so zdravotnými problémami a v zlej sociálnej situácii žiadajúci o pomoc vo vagónoch metra, a ľudia bez domova na námestiach, moja myseľ je v neustálom pohybe v snahe obsiahnuť celé spektrum komplexnej reality tu a teraz, a zároveň nestratiť zo zreteľa „positioning“ seba samej.

Autorka: Mária Nicolaouová/ EDS dobrovoľníčka v Grécku

späť na zoznam