EVS Diary

Čím dlhodobejšie dobrovoľníctvo, tým lepšie?

Novembrový príspevok zo svojho pobytu v Aténach som sa rozhodla zamerať tematicky na jeden z aspektov dobrovoľníctva. Podnet prišiel hneď v prvé dni môjho pobytu v Aténach a postupne silnel pri zoznamovaní sa so zamestnancami, dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami z rôznych organizácií, ale aj neformálnych zoskupení, či ad hoc iniciatív, o ktorých som sa zmienila v predchádzajúcom príspevku.

Situácia v oblasti migrácie v Grécku je náročná (samozrejme, aj v iných krajinách, ale vychádzam zo svojej bezprostrednej skúsenosti) a limitované personálne a iné kapacity zodpovedných inštitúcií ani pri najlepšej vôli nie sú schopné pokryť všetky prierezové a individuálne potreby ľudí (dospelých a detí) prichádzajúcich do krajiny a žiadajúcich o medzinárodnú ochranu. Bez ohľadu na to, či ide o ľudí spĺňajúcich kritériá pre získanie azylu alebo nie, sú to v prvom rade ľudské bytosti, ktoré majú rovnaké potreby ako my všetci na celom svete: potrebujeme mať strechu nad hlavou a cítiť sa bezpečne, potrebujeme jesť, potrebujeme zdravotnú starostlivosť, potrebujeme prijatie a podporu, a v prípade ťažkej životnej skúsenosti často aj odbornú psychologickú pomoc, potrebujeme sa vzdelávať a realizovať sa v zamestnaní, potrebujeme, aby s nami ostatní komunikovali dôstojne a rešpektovali nás ako rovnocenné osoby.

Atmosféra solidarity je v Grécku pomerne silná, okrem množstva väčších medzinárodných organizácií reagujúcich na existujúce potreby tu pôsobí aj množstvo menších, často lokálnych organizácií a iniciatív. Aj v rámci nich však vyvstáva otázka limitovaných kapacít a zdrojov.

Píšem o dobrovoľníctve, preto sa zameriam na personálne kapacity, ktoré sa všeobecne posilňujú práve dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami a ich pomocou pri sprostredkovaní potrebných služieb a materiálnej podpory ľuďom v núdzi. Keďže dobrovoľníctvo je dobrovoľné, môžeme mať tendenciu uspokojiť sa s tým, že ak človek vykonáva niečo dobrovoľne, je to automaticky dobré a nikto by nemal spochybňovať jeho motiváciu a výkon. Som opačného názoru, najmä ak ide o dobrovoľníctvo pre a so zraniteľnými osobami. Za každou jednou poskytovanou službou je potrebné vidieť človeka s individuálnou skúsenosťou a príbehom. Kvalita dobrovoľníctva je veľmi úzko prepojená s manažmentom zo strany organizácie, či hlavným lídrom neformálnej iniciatívy. Manažment a koordinácia dobrovoľníkov sa nemôžu podceňovať. V tomto smere sa situácia tu od tej na Slovensku veľmi nelíši.

Čo však výrazne vnímam ako rozdiel (v porovnaní so Slovenskom) je prítomnosť veľkého množstva krátkodobých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Takto som si dovolila pomenovať dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktorých pobyt trvá štandardne 2-3 týždne, niekedy len týždeň. Veľa z nich prichádza zo skutočne veľkej diaľky, nejde len o krajiny Európy, ale aj USA, Kanadu a iných Grécku vzdialenejších končín sveta. Ako som sa dozvedela v rozhovoroch s nimi, mnoho z nich cestuje po svete a Európe, a v rámci svojej cesty sa rozhodli pobudnúť týmto spôsobom nejaký čas v Aténach, keďže ich téma migrácie zaujíma. Sledovaním pôsobenia množstva organizácií vidím, že podobná situácia je aj v iných gréckych mestách a na gréckych ostrovoch, takže si dovolím zovšeobecniť, že krátkodobé dobrovoľníctvo je prítomné v celom Grécku.

Mojím úmyslom nie je spochybniť individuálnu motiváciu krátkodobých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, hoci fenomén refugee tourism je smutnou súčasťou reality. Taktiež nechcem odsúdiť krátkodobé dobrovoľníctvo ako také. Zamýšľam sa však nad tým, či v prípade krátkodobého dobrovoľníctva nie je náročnejšie garantovať jeho kvalitu, prínos a efekt, predovšetkým v tak náročnej oblasti, akou je migrácia a pomoc ľuďom so statusom utečenca.

Je potrebné priznať, že veľká časť pomoci by bez krátkodobých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sprostredkovaná nebola. Ďalším faktom je, že nie každý so záujmom pomáhať sa vie zaviazať na dlhšie obdobie dobrovoľníctva.

Otázkou však ostáva, ako pomôcť krátkodobým dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam pomáhať čo najprofesionálnejšie tak, aby ich časovo limitovaný pobyt bol prínosom pre prijímateľov pomoci, ktorých životné skúsenosti si vyžadujú maximálne citlivý prístup so zohľadnením množstva rovín interakcie a asistencie, a zároveň bol prínosom aj pre samotných dobrovoľníkov a dobrovoľníčky.

Tento príspevok zasielam deň pred Medzinárodným dňom dobrovoľníkov a zároveň v predvianočnom období. Možno bude pre niekoho motiváciou stať sa dobrovoľníkom alebo dobrovoľníčkou. Či už sa rozhodnete pre krátkodobé alebo dlhodobé dobrovoľníctvo, verím, že pri vašej dobrovoľníckej skúsenosti bude pre vás vždy najdôležitejším jednotlivec, či skupina, ktorému/ktorej venujete svoj čas a energiu.

späť na zoznam