EVS Diary

Jar v Aténach a nové výzvy

Marcový príspevok začnem banálnou témou – počasím. Po nie veľmi chladnej a dlhej zime (v porovnaní so Slovenskom, môj subjektívny názor je, že bola studená a nekonečná) marec od prvého dňa priniesol do Atén 21-stupňové teploty. Rána, noci, a príležitostný studený vietor a dážď vedia celkový dojem a moje nadšenie ešte uzemniť, ale spievajúce operence, kvitnúce mandľové stromy, kvety, ľudia v krátkych rukávoch, pribúdajúce počty turistov, plniace sa víkendové pláže, v mori kúpajúci sa odvážlivci a nutnosť začať si so sebou nosiť fľašu s vodou sú jednoznačne signálom, že prišla jar (pre niekoho už aj leto, opäť subjektívna záležitosť).

Ani neviem ako, ale mám za sebou 6 mesiacov dobrovoľníctva v Aténach, čo znamená, že sa začal druhý polčas mojej EVS. Zatiaľ vo mne najviac rezonuje snaha venovať čas a energiu tým a tam, kde je to efektívne. Myslím si, že mám celkom dobrý prehľad o dianí v Aténach v oblasti migrácie a azylovej politiky, a viem o organizáciách a iniciatívach, ktoré sa kvalitne venujú mapovaniu potrieb migrantov (vrátane žiadateľov o azyl a utečencov), advokácii, strategickej litigácii, vytváraniu priestoru na to, aby hlas týchto ľudí verejnosť počula. Mám voči týmto profesionálnym snahám rešpekt a nemyslím si, že duplikácia týchto snáh v oveľa menšej miere v rámci môjho EVS projektu by priniesla lepšie výsledky ako zo strany tých, ktorí sa im venujú dlhodobo a s jasným cieľom. Môj EVS projekt v rámci prijímajúcej organizácie Civis Plus formálne a na papieri má ambíciu byť orientovaný na advokáciu. Reality check vo vzťahu k mojej hosťujúcej organizácii som si spravila v prvých týždňoch EVS. S advokáciou mám predchádzajúce dobrovoľnícke a profesijné skúsenosti. Viem, že ide o dlhodobý a náročný proces, ktorý si s cieľom udržateľnosti a reálnych výsledkov vyžaduje intenzívne zapojenie zástupcov organizácie. Keďže tomu tak v mojom prípade nie je (napriek viacerým stretnutiam s vedením organizácie, ktoré som s týmto cieľom iniciovala ja sama), a veľa sa od začiatku mojej EVS nezmenilo, rozhodla som sa aj v druhej polovici trvania môjho projektu sústrediť predovšetkým na aktivity, ktoré sú takpovediac okamžite prínosné pre cieľovú skupinu, či už sú to aktivity v rámci Civis Plus alebo iných organizácií.

Spokojnosť s prijímajúcou organizáciou nemusí byť vždy ideálna a stopercentná, ale aj vysporiadanie sa s takouto situáciou je súčasťou EVS skúsenosti. Mojím šťastím je to, že Atény ponúkajú neskutočne veľa možností na aktívne zapojenie sa do fungujúcich a efektívnych projektov, aktivít a iniciatív.

Od začiatku marca som začala ako dobrovoľníčka pomáhať aj v organizácii Melissa – Network of Migrant Women in Greece. Ide o organizáciu pracujúcu s dievčatami a ženami migrantkami, pričom základným princípom a cieľom je empowerment, teda budovanie na vedomostiach a zručnostiach daných žien a zároveň nadobudnutie nových kompetencií. Z množstva rôznych kurzov a aktivít, ktoré pre ne a s nimi realizujú, mám ja na starosti dvakrát týždenne hodiny anglického jazyka pre maloleté (ale takmer dospelé) dievčatá bez sprievodu. Napriek doterajším skúsenostiam s výučbou anglického jazyka je pre mňa táto skúsenosť úplne nová predovšetkým vďaka mojim študentkám. Keďže rozdiely v ich znalostiach angličtiny sú pomerne veľké, rovnako ako miera ich motivácie, koncentrácie a pozornosti na hodinách, či tempo ich učenia sa, príprava a realizácia hodín je pre mňa veľkou výzvou a učia ma byť viac kreatívnou.

Ďalšou výzvou sa pre mňa stalo učenie sa francúzskeho jazyka, pre ktorý som sa rozhodla vzhľadom k množstvu francúzsky hovoriacich migrantov a migrantiek, s ktorými prichádzam do kontaktu predovšetkým cez dobrovoľníctvo v Zaatar NGO. V porovnaní s arabčinou alebo farsí, ktoré sú tiež veľmi frekventovanými komunikačnými jazykmi, je francúzština pre mňa menej náročná a teda reálnejšie ľahšie zvládnuteľná.

Okrem množstva pozitívnych aktivít, ktorých realizáciu pozorujem v Aténach, však mesiac marec v téme iregulárnej migrácie priniesol aj smutné druhé výročie tzv. European Union – Turkey agreement, ktoré rezonovalo naprieč spektrom profesionálov a organizácií pôsobiacich v problematike migrácie. Situácia v hotspotoch na ostrovoch, predovšetkým na ostrove Lesbos je naďalej kritická čo do naplnenia kapacity a hlavne úrovne podmienok, v ktorých sú migranti a migrantky, vrátane detí, nútení žiť a čakať na realizáciu formálnych krokov.

Smutnou udalosťou bol aj xenofóbny útok na sídlo komunity Afgáncov Grécku, ktorého výsledkom bola, našťastie, „len“ škoda na majetku.

Verím však, že mesiac apríl, ktorý je už za dverami, bude dominovať hlavne pozitívnymi udalosťami.

Autorka: Mária Nicolaouová
Foto: Mária Nicolaouová

späť na zoznam