EVS Diary

Začiatky a konce – koniec prvý

Koniec mesiaca máj priniesol seriózne uvedomenie si blížiaceho sa záveru mojej EDS. Od začiatku tohto roka mi čas plynie neskutočne rýchlo.

V stredu 23. mája som asistovala pri poslednej hodine angličtiny v rámci programu Open Schools. Iba pripomeniem, že program Open Schools realizuje samospráva mesta Atény v základných školách v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Moja domovská organizácia Civis Plus realizovala od konca októbra 2017 do konca mája tohto roka dvakrát týždenne hodiny gréčtiny pre dospelých a deti, a od marca do konca mája tohto roka aj hodiny angličtiny pre dospelých a deti a kreatívne hodiny pre deti. Všetky tieto aktivity Civis Plus zastrešuje už niekoľko rokov projektom, ktorý skrátene a familiárne nazývame After School.

Napriek tomu, že kreatívne hodiny pre deti budú o mesiac pokračovať v rámci letnej fázy Open Schools a teda aj After School projektu, moje pôsobenie sa poslednou hodinou angličtiny skončilo. Od októbra minulého roka som pomáhala s hodinami gréčtiny, ale môj hlavný prínos súvisel práve s hodinami angličtiny, kde som sa cítila viac doma. Pomáhala som s registráciou záujemkýň a záujemcov, prípravou a realizáciou hodín, a komunikáciou so študentkami a študentmi ohľadne ich individuálnych problémov a potrieb.

Nakoľko som v rámci svojej predchádzajúcej profesijnej kariéry angličtinu učila v jazykovej škole, nemalo to byť pre mňa úplne neznáme pole pôsobnosti, aj keď som, prirodzene, určité odlišnosti očakávala. Realita však bola o dosť náročnejšia. Práve môj silný cit pre štruktúru a plánovanie a potreba byť pripravená na všetky mnou predvídateľné situácie, sa v novom kontexte ukázali ako nie úplne zásadné pre jej efektívnosť. Prečo?

V priebehu troch mesiacov sa z pôvodnej úvodnej skupinky študentiek a študentov stala úplne nová zostava. Dôvody nekonzistentnosti účasti boli rôzne, častokrát súviseli so statusom žiadateľa o azyl, resp. azylanta a s ním spojenými procesmi, pracovnou vyťaženosťou, k záveru trimestra aj so začiatkom Ramadánu. Zároveň v priebehu trvania kurzu pribúdali nové záujemkyne a noví záujemci, a bolo potrebné ich začleniť do už rozbehnutej výučby.

Keďže obsah hodín postupoval od úplných základov (anglická abeceda) k postupne zložitejším témam, bolo potrebné zohľadniť všetky tieto faktory tak, aby sme sa dopracovali k progresu a predmet hodín sa nevyhnutne neopakoval.

Neustále bolo treba pamätať aj na rozdiely v znalostiach. Niektoré študentky a niektorí študenti boli skutočne začiatočníkmi. Bolo potrebné nastaviť aktivity tak, aby sa obsahovo prispôsobili im, ale zároveň sa nenudili ani tie a tí, ktoré a ktoré už určité základy mali. V prípade začiatočníkov bolo taktiež potrebné pamätať na to, že písmo ich materinského jazyka nepoužíva latinku, a o to je učenie sa angličtiny pre nich náročnejšie.

Väčšina účastníčok a účastníkov súbežne v After School navštevovala aj hodiny gréčtiny, a hoci mi táto skutočnosť občas pomohla využitím gréčtiny pri preklade slovíčok alebo pri vysvetľovaní, nie vždy to bolo možné. Pri absencii spoločného komunikačného jazyka boli častou oporou študentky a študenti majúci už určité základy angličtiny, ktorí následne tlmočili potrebné informácie ostatným, či už do arabského alebo tureckého jazyka.

Vysvetľovanie gramatiky muselo byť maximálne jednoduché a zároveň kreatívne, s využitím bežných životných príkladov a mnemotechnických pomôcok, napríklad obrázkov. Musela som akceptovať, že tempo výučby nebude príliš rýchle, a že lepšie je mať malé, ale realistické ciele.

Napriek tomu, že u mnohých študentiek a študentov som videla neskutočnú motivovanosť, viditeľný pokrok a vďačnosť za poskytnuté vzdelávanie, ja osobne som sa nechcela nechať zlákať falošným pocitom spokojnosti. Práve naopak. Celý čas sa vo mne miešali pochybnosti o tom, či sú hodiny nastavené dobre a či sú naozaj maximálne efektívne.

Tri mesiace ubehli naozaj ako voda, a opäť sa ukázalo, že nie dĺžka, ale intenzita skúsenosti, resp. kontaktu s ľuďmi, predstavujú gro tvorby medziľudských väzieb. Záverečná hodina bola komorná, možno aj to prispelo k silnejším emóciám pri lúčení sa. S už bývalými študentkami sme si vymenili kontakty. Verím, že sa ešte stretneme, či už plánovane alebo náhodne. Atény, pokiaľ sa pohybujete prevažne v určitých častiach, sú v podstate malé, ľudí, ktorých poznám z dobrovoľníčenia v iných organizáciách, často stretávam aj v uliciach mesta.

Napriek skončeniu hodín angličtiny v rámci programu Open Schools, o zážitky a výzvy podobného rázu ešte celkom úplne neprichádzam. V podobnom duchu sa totiž nesú hodiny angličtiny aj v organizácii Melissa, kde učím mladé dievčatá a ženy.

Pripájam fotku bieleho holuba z jedného z mojich obľúbených zákutí cestou do základnej školy, ktorý sa prišiel predviesť práve v deň poslednej hodiny angličtiny

späť na zoznam