Novinky

Právne aspekty firemného dobrovoľníctva

Dlhodobo nás kontaktujú organizácie, ale aj firmy a nikomu nie sú úplne jasné právne aspektov, ktoré súvisia s firemným dobrovoľníctvom a zodpovednosťou pri organizácii firemného dobrovoľníctva.

Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií však oslovila 1.SNSC a zistila, že:

Zamestnávateľ (firma) je zodpovedný za

  • To, aby mal od zamestnanca súhlas s vykonávaním takýchto aktivít,
  • V prípade vyslania zamestnanca počas pracovného času zodpovedá za úrazové poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu zamestnancov – aj voči tretím osobám, teda organizácii, kde bude zamestnanec pôsobiť. To by mohlo okrem iného logicky znamenať, že ak idú zamestnanci slobodne a dobrovoľne mimo pracovného času pôsobiť ako dobrovoľníci, vzťahuje sa na nich zákon o dobrovoľníctve už bez zákonníka práce. Ideálne by bolo, aby sa poistenia a súhlas zamestnanca viazali teda aj na čas strávený firemným dobrovoľníctvo mimo štandardného pracovné času (ak ide o firmy, ktoré „vysielajú“ zamestnancov napr. v sobotu.)

Prijímateľ dobrovoľníckej činnosti je zodpovedný za

  • BOZP – ak ju nedodrží, je zodpovedný on za úraz počas výkonu dobrovoľníckej činnosti
  • Prijímatelia podľa zákona o dobrovoľníctve nie sú povinní hradiť úrazové a iné poistenia.

Vyššie uvedené pre vás vypracovala Alžbeta Frimmerová z PDCO.

 

Celá odpoveď od 1. SNCS: Pre zodpovedanie položených otázok je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zamestnanec, ktorý vykonáva činnosť v prospech niektorej organizácie na základe iniciatívy a pokynu svojho zamestnávateľa, je po dobu výkonu tejto činnosti v pracovnoprávnom vzťahu voči spoločnosti, ktorá vykonáva v prospech určitej neziskovej organizácie pomoc v podobe akejsi „darovanej“ práce, služby. Smerodajným pre zodpovedanie uvedených otázok bude najmä zákon 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“).

Vzhľadom k tomu, že sa pri výkone činnosti v prospech organizácie môže presahovať dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve, sme názoru, že k vyslaniu zamestnanca na výkon tejto činnosti je potrebné získať jeho súhlas. Vzhľadom k tomu, že na činnosť zamestnancov v prospech vybranej neziskovej organizácie sa prioritne uplatňuje Zákonník práce so všetkými jeho právami a povinnosťami, budú sa aj akékoľvek zodpovednostné nároky (napr.: úraz zamestnanca alebo ním spôsobená škoda vo vzťahu k tretím osobám) primárne riadiť týmto zákonom. Preto pokiaľ sa v rámci výkonu takejto činnosti stane úraz, v danom prípade pôjde o pracovný úraz, nakoľko k nemu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (§ 195 ods. 1 Zákonníka práce).

To znamená, že za škodu pri tomto pracovnom úraze by mal zodpovedať zamestnávateľ (firma), ktorý vyslal zamestnanca za účelom uskutočňovania určených aktivít. Pokiaľ však k samotnému úrazu zamestnanca došlo v dôsledku nesplnenia si niektorej z povinností na strane neziskovej organizácie, nevidíme dôvod, prečo by si zamestnávateľ nemohol uplatniť regresný nárok voči danej organizácii. Jednou z týchto povinností, na ktorú by nielen prijímatelia dobrovoľníckej činnosti (v zmysle Zákona o dobrovoľníctve) ale aj ostatné organizácie prijímajúce rôzne dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity mali pamätať, je povinnosť zaistiť v zmysle § 5 ods. 3 Zákona o dobrovoľníctve v spojitosti s § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

späť na zoznam